Národný park Veľká Fatra

Národný park Veľká Fatra

Je to typické horské územie, jedno z najväčších jadrových pohorí kryštalicko druhohorného pásma vnútorných Západných karpát. Zahŕňa zachovalé rozsiahle lesné komplexy vrátane horských pralesov a tisových porastov. Dlhé a hlboké zalesnené doliny, rozľahlé oblé trávnaté chrbáty, vápencové kaňony a skalné previsy, travertínové terasy a pramene, cenné slatiny a rašeliniská.

Poloha:

Pohorie Veľká Fatra sa tiahne od Kraľovian a Ružomberka na severe až po Turčianske Teplice a Banskú Bystricu na juhu. Ohraničené je obcami: Kraľovany, Ružomberok, Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Staré Hory, Harmanec, Čremošné, Blatnica, Belá – Dulice, Sklabinský Podzámok, Turčianska Štiavnička, Podhradie a Krpeľany. Na severe ho ohraničuje rieka Váh, na východe susedí s Nízkymi Tatrami, na juhovýchode so Starými horami, na juhozápade s Kremnickými vrchmi a na západe s Turčianskou kotlinou. Hlavný hrebeň sa tiahne v smere SV – JZ. Začína Krížnou (1574 m.n.m.), pokračuje na najvyšší vrch pohoria Ostredok (1592 m.n.m.), ďalej na Suchý vrch (1550 m.n.m.), Chyžky (1340 m.n.m.), Ploskú (1532 m.n.m.). Tu sa hrebeň rozdeľuje na dva chrbty, ktoré od seba oddeľuje dolina Ľubochnianky. Východná liptovská vetva pokračuje cez Čierny kameň (1480 m.n.m.), Rakytov (1567 m.n.m.), Malú Smrekovicu (1485 m.n.m.) na Šiprúň (1461 m.n.m.). Západná turčianska vetva pokračuje z Ploskej cez Šoproň (1370 m.n.m.), Malý Lysec (1298 m.n.m.), Kľak (1394 m.n.m.) až k Váhu.

Ochrana prírody

Prírodné bohatstvo Veľkej Fatry patrí medzi najzachovalejšie a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo na Slovensku. Už v roku 1974 bolo územie pre svoje prírodné hodnoty vyhlásené za Chránenú krajinnú oblasť. Roku 2002 bolo územie vyhlásené za Národný park.

Rozloha

Rozloha NP je 40 371 ha.

Rozloha ochranného pásma je 26 133 ha.

Geologická stavba :

Veľká Fatra patrí medzi jadrové pohoria, čo znamená, že je tvorená prvohorným kryštalickým jadrom, ktoré je obalené usadenými vrstvami druhohorných vápencov. Na tento obal je nasunutý chočský a krížňanský príkrov. Kryštalické jadro je tvorené žulou a vystupuje len na malej časti územia pri Smrekovici a na Kľaku. Krížnanský príkrov tvoria málo odolné sliene, slieňovce a vápence, preto ľahko zvetráva a vplyvom veternej, vodnej a biogénnej erózie sa na ňom vytvoril hladko modelovaný reliéf, ktorý tvorí hôľnu časť Veľkej Fatry – hlavný hrebeň.

Chočský príkrov sa nachádza v bralnej časti Veľkej Fatry, tvoria ho vápence a dolomity, ktoré sú odolnejšie voči zvetrávaniu a podmienili tak vznik povrchových aj podzemných krasových javov: približne 240 jaskýň, vodopády, tiesňavy, skalné mestá, skalné veže, skalné okná, škrapy, závrty,… Najkrajšie časti sa vytvorili v oblasti Gadera. Medzi najvýznamnejšie jaskyne patrí Mažarná, Textorisovej jaskyňa, Jaskyňa na Vyhni, Stĺpová a ďalšie. Nie sú príliš veľké a nevynikajú ani významnou kvapľovou výzdobou, ale sú bohaté na archeologické a paleontologické nálezy. Mnohé z nich zároveň slúžia ako významné zimoviská a letoviská netopierov.

Vplyvom povrchovej vody bohatej na rozpustené hydrogénuhličitany sa na viacerých miestach územia Veľkej Fatry vytvorili travertíny. Sú to napr. PP Jazierske travertíny, PP Rojkovská travertínová kopa a PP Travertínové terasy Bukovinka.

Lesy:

Veľká geomorfologická členitosť územia a pestré geologické podložie podmienili vývoj rozmanitých lesných spoločenstiev. Lesné vegetačné stupne začínajú dubovo-bukovým lesom do 600 m.n.m., naň nadväzujú bukové lesy do 700 m.n.m., jedľovo-bukové do 1000 m.n.m., smrekovo-bukovo-jedľové do 1250 m.n.m., smrekové lesy do 1450 m.n.m. a nad ním kosodrevina. V lesných porastoch je primiešaný javor horský, javor mliečny, jaseň štíhly, jarabina vtáčia, lipa malolistá, lipa veľkolistá. Na vápencových a dolomitových skalách rastú treťohorné reliktné boriny. Ide o skalné terasy, bralá a skalné rozsadliny, kde popri borovici lesnej rastie krovitá jarabina mukyňa, prípadne buk. Na hornej hranici lesa je v extrémnych podmienkach vtrúsený smrekovec opadavý. Na prameniskách a podmáčaných miestach sa vyskytujú brezové jelšiny.

Rastlinstvo:

Vďaka silnej členitosti územia sa vo Veľkej Fatre vytvorili pestré rastlinné spoločenstvá. Nájdeme tu mnoho vzácnych a chránených druhov i niekoľko endemitov. Na vápencové skaly Bralnej Fatry sa viaže astra horská (Aster serpentimontanus), plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum), iskerník alpínsky (Ranunculus alpestris), horcokvet clusiov (Ciminalis clusii), klinček lesklý (Dianthus nitidus), zvonček maličký (Campanula cochleariifolia), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). V lesoch nájdeme fatranský endemit cyklámen fatranský (Cyclamen fatranse), našu najkrajšiu orchideu črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), chvostník jedľovitý (Huperzia selago), kortúzu Matthioliho (Cortusa matthioli), soldanelku uhorskú (Soldanella hungarica), veternicu lesnú (Anemone sylvestris). K najkrajšej ozdobe hlavného hrebeňa Veľkej Fatry patrí lazerník širokolistý (Laserpitium latifolium), veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora), šafrán spišský (Crocus scepuensis), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea). Medzi zaujímavé pozostatky treťohornej flóry patria lokality mohutných jedincov brečtana popínavého (Hedera helix), ktorý sa vyskytuje na hrebeni Prostredného grúňa, na stenách Ostrej nad Blatnickou dolinou a na Katovej skale pri Sklabinskom Podzámku.

Živočíšstvo:

Žije tu okolo 3000 druhov bezstavovcov. Najpočetnejšie sú zastúpené motýle, chrobáky, dvojkrídlovce a pavúky. V lesoch nájdeme bystrušku ploskú (Carabus linnei), behúnika horského (Trechus pulchellus), roháčika obyčajného (Dorcus parallelopipedus), fúzača obyčajného (Leptura rubra), fúzača alpského (Rosalia alpina), fúzača zemolezového (Gaurotes excelens), vrzúnika smrekového (Monochamus sutor) a mnoho ďalších. Z motýľov sú najpočetnejšie zastúpené mory, piadivky, modráčik ľadencový (Cupido argiades), modráčik ďatelinový (Polyommatus bellargus), súmračník jahodový (Pyrgus malvae), očkáň prstovkový (Erebia medusa). Z najvzácnejších tu nájdeme jasoňa červenookého (Parnassius apollo). Fauna stavovcov je vo Veľkej Fatre veľmi zachovalá a patrí k najväčším pýcham národného parku. Potoky Veľkej Fatry patria do pstruhovej oblasti. Žijú v nich najmä pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario) a hlaváče (Cottus sp). V jarných periodických vodách veľkofatranských dolín nájdeme západokarpatské endemity mloka karpatského (Triturus montandoni) a mloka vrchovského (Triturus alpestris). Hojná je tu salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), zo žiab skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis) a rosnička zelená (Hyla arborea). Z plazov medzi typické horské druhy patrí vretenica obyčajná (Vipera berus) a jašterica živorodá (Lacerta vivipara). K teplomilným druhom hadov patrí užovka hladká (Coronella austriaca). Hojné druhy stredných a nižších polôh sú jašterica obyčajná (Lacerta agilis) a slepúch lámavý (Anguis fragilis). Vo Veľkej Fatre môžeme pozorovať vzacneho orla skalného (Aquila chrysaetos), orla krikľavého (Aquila pomarina), sokola stahovaveho (Falco peregrinus) najhojnejší je myšiak hôrny (Buteo buteo). V tejto oblasti žijú asi všetky druhy našich sov, napr. výr skalný (Bubo bubo), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum). Medzi významné druhy avifauny patria všetky tri druhy našich lesných kurovitých vtákov – hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus), tetrov obyčajný (Lyrurus tetris) a jariabok hôrny (Tetrastes bonasia). Vzácny vysokohorský druh skalnatých vrchov pohoria nad hornou hranicou lesa je vrchárka červenkastá (Prunelle collaris). Zaujímavým obyvateľom niektorých rozsiahlejších skalných biotopov je murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), ktorý svojim sfarbením, vzhľadom i pohybmi pripomína skôr motýľa ako vtáka. Medzi ochranársky najvýznamnejšie a najznámejšie veľké cicavce Veľkej Fatry patria medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus) a rys ostrovid (Lynx lynx). Nájdeme tu aj vzácne drobné zemné cicavce – reliktnú myšovku vrchovskú (Sicista betulina) či endemického hrabáča tatranského (Pitymys tatricus). Množstvo jaskýň a skalnatých štrbín vápencovitých oblastí podmieňuje hojný výskyt netopierov, napr. podkovára veľkého (Rhinolophus ferrum- equinum), podkovára malého (Rhinolophus hipposideros). Do skalných častí Gadera bol po druhej svetovej vojne na spestrenie poľovného revíru privezený z Álp kamzík alpský, ktorý sa však kríži s našim pôvodným kamzíkom tatranským v Nízkych Tatrách a znečisťuje tým jeho genofond. Preto je populácia kamzíka alpského vo Veľkej Fatre nežiaduca.

ZDROJ : http://www.velkafatra.sk

VN:F [1.9.17_1161]
Hodnotenie: 10.0/10 (1 . )
Národný park Veľká Fatra, 10.0 out of 10 based on 1 rating
Print Friendly, PDF & Email

Jedna odpoveď na “Národný park Veľká Fatra”

  1. Jozef
    júl 7, 2021 at 11:09 am #

    Ako sa vola ten ružový kvet so 4 okvetnými lístkami ? Je v 3. rade predposledný.Odfotil som si ho a nikde nemôžem nájsť jeho názov.

Pridať Komentár